Za historickú pamiatku s najvýznamnejším spoločenským dosahom je v Hornom Hričove možné považovať kaplnku „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ ¹. Miestna pospolitosť ju vybudovala v roku 1899 k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie a už od prvopočiatku sa stala najvýraznejšou dominantou obecného námestia v zóne starej dediny. Informácie o jestvovaní inej sakrálnej stavby na území obce, ešte spred zrodu tejto kaplnky, sú však zahalené rúškom tajomstva.

Nie je zaznamenaná na mape z roku 1769, niet o nej žiadnej zmienky ani vo vojenských opisoch, ktoré sú písomnou prílohou k mapám 1. vojenského mapovania a na mape 2. vojenského mapovania (1823 – 1825), by sme ju taktiež hľadali márne. Preto snáď reálnejšiu výpovednú hodnotu môže mať až jej zakreslenie na mape 3. vojenského mapovania z roku 1882. Vytvára sa tým predpoklad (nie však dôkaz), že k výstavbe nejakého typu náboženskej modlitebne mohlo dôjsť niekedy v polovici 19. storočia. Túto domnienku podporuje aj zápis z obecnej kroniky (bez spresnenia informačného zdroja) o tom, že v roku 1899 bola vykonaná rekonštrukcia kaplnky, počas ktorej pristavili novú vežičku so zvonom.

Na druhej strane dokumenty z tohto obdobia uložené v nitrianskom diecéznom archíve hovoria o hornohričovskej kaplnke ako o novo vystavanom objekte bez „vnútorného vystrojenia“. Preto sa priam natíska postulát, že tento cirkevný objekt nevznikol renováciou, ale skôr novou výstavbou na mieste pôvodne drevenej stavby určenej k sláveniu náboženských obradov ².

Vo vežičke kaplnky sa nachádza dnes už viac ako storočný zvon, ktorý však nie je prvotne inštalovaným zvonom, keďže ten pôvodný v roku 1915 zrekvirovala pre potreby zbrojného priemyslu rakúsko-uhorská armáda. Vzhľadom k tomu, že obecné spoločenstvo poskytovalo tomuto Božiemu príbytku neustálu starostlivosť, relatívne dlhý čas nebolo potrebné pristúpiť k jeho väčšej obnove. Rozsiahlejšou úpravou prešla kaplnka až koncom 2. svetovej vojny pred primíciou miestneho rodáka dp. Štefana Hričovského, ktorá sa tam konala v júni 1944 (presný dátum zatiaľ nie je známy).

Odvtedy uplynulo už veľa času a nebyť starostlivosti plynúcej z hlbokej kresťanskej viery prevažnej časti miestnej komunity, dominanta obecného námestia by úplne schátrala. Ľudia proste v každej dobe, bez ohľadu na politický režim, svojou láskavou opaterou prejavovali zbožnú úctu a ľúbosť ku kresťanským hodnotám, ktoré kaplnku „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ v ich ponímaní zosobňuje. Pravidelné vysluhovanie nedeľnej sv. omše v tomto svätostánku zaviedol v roku 1957 páter Václav (dp. Věnceslav Straňák). Do toho času sa tam konali bohoslužby len výnimočne, zväčša pri príležitosti pohrebu, svadby, či v rámci osláv cirkevných výročí a sviatkov.

Od roku 1994, kedy bol v Hornom Hričove postavený nový kostol sa v historickom objekte kaplnky začali opäť slúžiť sv. omše len počas výnimočných cirkevných alebo obecných udalostí. Miestne spoločenstvo veriacich však kaplnečku i naďalej opatruje a svoj vrúcny vzťah vyjadrilo i dobrovoľnými príspevkami určenými k reštaurovaniu umeleckých diel v nej inštalovaných. Takto sa podarilo nanovo vdýchnuť život obrazu Panny Márie aj drevenému krížu, ktorý visí vedľa vchodu vo vnútri kaplnky ³.

Výnimočnú vzácnosť, relikvie svätých mučeníkov sv. Klementa a sv. Fausty, ukrýva vo svojich útrobách tiež obetný oltár. So súhlasom nitrianskeho biskupa J. E. Dr. Karola Kmeťku ich venoval farnosti v roku 1930 žilinský rodák ThDr. Anton Bartošík, vtedajší generálny vikár a veľprepošt nitrianskej diecézy .

V spomienkach pamätníkov sa pravidelne vynára taktiež nástenná maľba hviezdnej oblohy s nápisom „Nepoškvrnené Srdce Panny Márie“ na strope kaplnky, ktorá je zásluhou neodbornej údržby zrejme už nenávratne stratená pod vrstvami bielej vápennej farby. Ťažkú ujmu tejto obecnej pamiatky spôsobila okrem nemilosrdného pôsobenia času aj pochybná kvalita rekonštrukčných prác pri premene obecného námestia v roku 2008. A tak, aby dedičstvo predkov zostalo zachované i pre budúce generácie obyvateľov Horného Hričova zahájilo obecné predstavenstvo v roku 2019 proces prípravy pre jej dôkladnú obnovu.


(1.) V súčasnosti medzi obyvateľmi obce zaužívaný názov „Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ vznikol zrejme pod vplyvom rovnako znejúceho nápisu, ktorý pôvodne zdobil strop tohto svätostánku a neskôr sa kvôli neodbornej údržbe stratil pod vrstvami maliarskej farby. Úradný názov kaplnky, zaznamenaný na farskom aj biskupskom úrade, však znie „Kaplnka Prečistého Srdca Panny Márie“. V najstaršej s ňou súvisiacej zachovanej písomnosti je pritom uvedené, že kaplnku vybudovali k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie, takže polemika vyvstáva aj v otázke, ako by sa mala kaplnka v Hornom Hričove slávne nazývať. Viď aj pozn.169 na s. 64.

(2.) Správca dolnohričovskej farnosti v rokoch 1891 – 1916 dp. farár Imrich Čajda pochádzajúci z Dlhého Poľa ako oduševnený vlastenec mal veľmi dobré vzťahy s ľuďmi svojho spoločenstva veriacich a staral sa nielen o ich duchovný život, ale neraz im pomáhal aj v hmotnej núdzi. Nezabúdal pritom ani na hričovských rodákov hľadajúcich prácu a úfnosť v lepšie živobytie svojho pokrvenstva za „veľkou mlákou“ v Amerike. Udržiaval s nimi neustály písomný kontakt, aby ich posilňoval v nádeji a kresťanskej viere. S významnou osobnosťou slovenských vysťahovalcov P. V. Rovniankom z Dolného Hričova ho dokonca viazalo hlboké priateľstvo, takže keď požiadal o finančnú výpomoc pri oprave a zveľaďovaní farských svätostánkov, dostalo sa mu od Slovákov žijúcich v Amerike štedrej pomoci. Časť darovaných peňazí poskytol aj pre potreby farského spoločenstva v Hornom Hričove, kde dal postaviť drevený svätý kríž na Záblatí aj obecnom cintoríne, a taktiež prispel i na rekonštrukciu alebo skôr novú výstavbu miestnej kaplnky. (Spracované zo životopisu Imricha Čajdu, ktorý napísala Klára Trháčová z Dlhého Poľa za pomoci kultúrneho historika Jozefa Kuzmíka a zápisov hričovskej farskej kroniky).

(3.) Tento krížik ako nábožensky symbol kresťanskej viery bol pôvodne umiestnený na stene za učiteľskou katedrou miestnej ľudovej školy. Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia však po nečakanej inšpekcii príslušníkov štátnej bezpečnosti museli byť všetky kresťanské symboly z priestorov školy odstránené a zničené. Riaditeľka školy Mária Tarátková ako hlboko veriaci človek, nestotožniac sa s takýmto nariadením, preto v sprievode niekoľkých starších žiakov potajme premiestnila drevený kríž do kaplnky na obecnom námestí. Na tú dobu nesmierne odvážny počin, ktorým ochránila symbol Ježišovho utrpenia pred zhanobením a znivočením, ju však v konečnom dôsledku zrejme stál učiteľské miesto, keďže v roku 1953 musela údajne bez vysvetlenia opustiť svoje pôsobisko v Hornom Hričove. Drevený krížik sa tak stal vzácnou pripomienkou odvahy a hlbokej kresťanskej viery, ktorú si nábožné spoločenstvo v obci aj dnes nesmierne ctí. Tento príbeh je spracovaný na základe spomienok pamätníkov spomínaného aktu kresťanskej lásky a odvahy.

(4.) V signovanom popise Portatile altare (prenosný oltár) s relikviami je nápis „Altare hoc portatile vigore facultatis a S. Sede die 8.V.1928 concessae necnon iussu Illmi D. Caroli Kmeťko, Eppi Nitriensis, impositis eidem reliquiis SS. MM. Clementis et Faustae consecravit die 16.VI.1930. Antonius Bartoššik, Praelatus, Vicarius Gen. Epp.“

 

Fotografie:

Kaplnka dnes a pred päťdesiatimi rokmi, keď sa v nej ešte pravidelne vysluhovali nedeľné bohoslužby

 

 

Zvon inštalovaný vo vežičke

 

Primície dp. Štefana Hričovského z roku 1944 v jeho rodnej obci

Skip to content