Za historickú pamiatku s najvýznamnejším spoločenským dosahom je v Hornom Hričove možné považovať kaplnku „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“(1). Miestna pospolitosť ju vybudovala v roku 1899 k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie a už od prvopočiatku sa stala najvýraznejšou dominantou v zóne starej dediny. Informácie o jestvovaní inej sakrálnej stavby na území obce, ešte spred zrodu tejto kaplnky, sú však zahalené rúškom tajomstva. Nie je zaznamenaná na mape z roku 1769, niet o nej žiadnej zmienky ani vo vojenských opisoch, ktoré sú písomnou prílohou k mapám 1. vojenského mapovania a na mape 2. vojenského mapovania (1823 – 1825), by sme ju tiež hľadali márne.

Preto reálnejšiu výpovednú hodnotu môže mať snáď až jej zakreslenie na mape 3. vojenského mapovania z roku 1882. Vytvára sa tým predpoklad (nie však dôkaz), že k výstavbe nejakého typu náboženskej modlitebne mohlo dôjsť niekedy v polovici 19. storočia. Túto domnienku podporuje aj zápis z obecnej kroniky (bez spresnenia informačného zdroja) o tom, že v roku 1899 bola vykonaná rekonštrukcia kaplnky, počas ktorej pristavili novú vežičku so zvonom. Na druhej strane dokumenty z tohto obdobia uložené v nitrianskom diecéznom archíve hovoria o hornohričovskej kaplnke, ako o novovystavanom objekte bez „vnútorného vystrojenia“. Čím sa priam natíska postulát, že tento cirkevný objekt nevznikol renováciou, ale skôr novou výstavbou na mieste pôvodne drevenej stavby určenej k sláveniu náboženských obradov(2). Vo vežičke kaplnky sa dnes nachádza už viac ako storočný zvon, ktorý však nie je prvotne inštalovaným zvonom, keďže ten pôvodný v roku 1915 zrekvirovala pre potreby zbrojného priemyslu rakúsko-uhorská armáda.

Vzhľadom k tomu, že obecné spoločenstvo poskytovalo tomuto Božiemu príbytku neustálu starostlivosť, nebolo potrebné relatívne dlhý čas pristúpiť k jeho väčšej obnove. Rozsiahlejšou úpravou prešla kaplnka až koncom 2. svetovej vojny pred primíciou miestneho rodáka dp. Štefana Hričovského, ktorá sa tam konala v júni 1944 (presný dátum zatiaľ nie je známy). Odvtedy uplynulo už veľa času a nebyť starostlivosti plynúcej z hlbokej kresťanskej viery prevažnej časti miestnej komunity, historická dominanta dediny by úplne schátrala. Ľudia proste v každej dobe, bez ohľadu na politický režim, svojou láskavou opaterou prejavovali zbožnú úctu a ľúbosť ku kresťanským hodnotám, ktoré kaplnka „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ v ich ponímaní zosobňuje. Pravidelné vysluhovanie nedeľnej sv. omše zaviedol v tomto svätostánku dp. Věnceslav Straňák v roku 1957.

Do toho času sa tam konali bohoslužby len výnimočne, zväčša pri príležitosti pohrebu, svadby, či v rámci osláv cirkevných výročí a sviatkov. Od roku 1994, kedy v Hornom Hričove postavili nový kostol, v historickom objekte kaplnky sa sv. omše začali opäť vysluhovať len v čase výnimočných cirkevných alebo obecných udalostí. Miestne spoločenstvo veriacich však kaplnečku i naďalej opatruje, a ľudia svoj vrúcny vzťah vyjadrili i dobrovoľnými príspevkami určenými na reštaurovanie umeleckých diel v nej inštalovaných. Takto sa podarilo nanovo vdýchnuť život obrazu Panny Márie aj drevenému krížiku(3). Výnimočnú vzácnosť, relikvie svätých mučeníkov sv. Klementa a sv. Fausty, ukrýva vo svojich útrobách tiež obetný oltár, ktoré so súhlasom nitrianskeho biskupa J. E. Dr. Karola Kmeťku venoval farnosti v roku 1930 žilinský rodák ThDr. Anton Bartošík, vtedajší generálny vikár a veľprepošt nitrianskej diecézy.

V súčasnosti zub času, ale aj necitlivé zásahy človeka, však už pomerne výrazným spôsobom poškodzujú historický objekt kaplnky, a tak pre zachovanie dedičstva predkov budúcim generáciám, je nanajvýš potrebné čo najskôr pripraviť jej dôkladnú rekonštrukciu.


(1.) V súčasnosti medzi obyvateľmi obce zaužívaný názov „Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ vznikol zrejme pod vplyvom rovnako znejúceho nápisu, ktorý pôvodne zdobil strop tohto svätostánku a neskôr sa kvôli neodbornej údržbe stratil pod vrstvami maliarskej farby. Úradný názov kaplnky, zaznamenaný na farskom aj biskupskom úrade, však znie „Kaplnka Prečistého Srdca Panny Márie“. V najstaršej s ňou súvisiacej zachovanej písomnosti je pritom uvedené, že kaplnku vybudovali k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie, takže polemika vyvstáva aj v otázke, ako by sa mala kaplnka v Hornom Hričove správne nazývať.

(2.) Správca dolnohričovskej farnosti v rokoch 1891 – 1916 dp. farár Imrich Čajda pochádzajúci z Dlhého Poľa ako oduševnený vlastenec mal veľmi dobré vzťahy s ľuďmi svojho spoločenstva veriacich a staral sa nielen o ich duchovný život, ale neraz im pomáhal aj v hmotnej núdzi. Nezabúdal pritom ani na hričovských rodákov hľadajúcich prácu a úfnosť v lepšie živobytie svojho pokrvenstva za „veľkou mlákou“ v Amerike. Udržiaval s nimi neustály písomný kontakt, aby ich posilňoval v nádeji a kresťanskej viere. S významnou osobnosťou slovenských vysťahovalcov P. V. Rovniankom z Dolného Hričova ho dokonca viazalo hlboké priateľstvo, takže keď požiadal o finančnú výpomoc pri oprave a zveľaďovaní farských svätostánkov, dostalo sa mu od Slovákov žijúcich v Amerike štedrej pomoci. Časť darovaných peňazí poskytol aj pre potreby farského spoločenstva v Hornom Hričove, kde dal postaviť drevený svätý kríž na Záblatí aj obecnom cintoríne, a taktiež prispel i na rekonštrukciu alebo skôr novú výstavbu miestnej kaplnky. (Spracované zo životopisu Imricha Čajdu, ktorý napísala Klára Trháčová z Dlhého Poľa za pomoci kultúrneho historika Jozefa Kuzmíka a zápisov hričovskej farskej kroniky).

(3.) Tento krížik ako nábožensky symbol kresťanskej viery bol pôvodne umiestnený na stene za učiteľskou katedrou miestnej ľudovej školy. Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia však po nečakanej inšpekcii príslušníkov štátnej bezpečnosti museli byť všetky kresťanské symboly z priestorov školy odstránené a zničené. Riaditeľka školy Mária Tarátková ako hlboko veriaci človek, nestotožniac sa s takýmto nariadením, preto v sprievode niekoľkých starších žiakov potajme premiestnila drevený kríž do kaplnky na obecnom námestí. Na tú dobu nesmierne odvážny počin, ktorým ochránila symbol Ježišovho utrpenia pred zhanobením a znivočením, ju však v konečnom dôsledku zrejme stál učiteľské miesto, keďže v roku 1953 musela údajne bez vysvetlenia opustiť svoje pôsobisko v Hornom Hričove. Drevený krížik sa tak stal vzácnou pripomienkou odvahy a hlbokej kresťanskej viery, ktorú si nábožné spoločenstvo v obci aj dnes nesmierne ctí. Tento príbeh je spracovaný na základe spomienok pamätníkov spomínaného aktu kresťanskej lásky a odvahy.

 

Fotografie:

Kaplnka dnes a pred päťdesiatimi rokmi, keď sa v nej ešte pravidelne vysluhovali nedeľné bohoslužby

 

 

Zvon inštalovaný vo vežičke

 

Primície dp. Štefana Hričovského z roku 1944 v jeho rodnej obci

Skip to content