Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1208, kedy bola známa pod názvom Rizot. Obec patrila v tom období hradnému panstvu Hričov. Najstarší údaj o hrade Hričov je z roku 1208, kedy sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej).

Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako “castrum Hrichou” dostal roku 1265 Mikuláš, pochádzajúci z rodiny Beychovcov. V tom čase k hradu patrili osady Dolný a Horný Hričov, Peklina a Ovčiarsko. Od polovice 14.stor. bol hrad opäť v kráľovských rukách. Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 svojej manželke, kráľovnej Barbore. V tých časoch hrad z poverenia kráľovnej spravoval jej služobník Ladislav Necpalsky, ktorý sa v roku 1436 stal hlavným županom Trenčianskej stolice. V 40. rokoch 15.stor. sa hradu zmocnili husiti, konkrétne husitský veliteľ Svidrigal. Od roku 1469 bol majiteľom hradu a panstva Blažej Podmanický.

K hradu vtedy patrili Dolný a Horný Hričov, Hričovské Podhradie, Peklina, Dolné a Horné Hlboké, Závadka, Lehota, Ovčiarsko, Kotešová a Dlhé Pole. V roku 1500 daroval panovník Vladislav II. hrady Hričov a Bytču aj s príslušnými panstvami Michalovi Imrefymu. Počas bojov medzi dvoma panovníkmi, Janom Zapoľskym a Ferdinandom I., sa v roku 1527 dostal hrad Hričov do nemeckých rúk. Bratia Ján a Rafael Podmanickovci Hričovský hrad v roku 1536 dobyli od Nemcov spať. Tento ich skutok kráľ Ján Zapoľsky ocenil tak, že im ho i s panstvom daroval. Po smrti Rafaela Podmanického v roku 1558 sa Hričov dostal do rúk kráľovskej komory, ktorá Hričovský hrad spolu s panstvom a s Bytčou prepustila Anne Likavke, vdove po Gašparovi Horváthovi z Wingartu. Tá ho mala v držbe do roku 1563, keď sa týchto majetkov ujal predseda kráľovskej komory František Thurzo, ktorý ich kúpil za 17 000 zlatých.

V druhej pol.16. storočia boli obce hričovského panstva, medzi nimi aj Horný Hričov, pripojené k bytčianskemu panstvu. Obyvatelia obce sa zaoberali najmä prácou v lesoch, poľnohospodárstvom a chovom oviec. V 16. storočí sa tu pestoval chmeľ. V roku 1784 stálo v obci Horný Hričov 63 domov a žilo tu 374 obyvateľov. Do roku 1828 sa zvýšil počet obyvateľov obce na 487. Aj počas 1. ČSR zostal Horný Hričov poľnohospodárskou obcou. Zachovalo sa tu tkanie kobercov a ľanového plátna. Do konca 1. ČSR pracovala v obci píla, ktorá však vyhorela a dve tehelne. Obec Horný Hričov postihol dvakrát požiar, a to v rokoch 1920 a 1924. V roku 1962 dali v katastri obce do prevádzky stredovažský stupeň priehrady a hydrocentrály, pričom časť pôdy bola zaplavená priehradným jazerom.

Vývoj názvu obce:

1208 – Rizoi

1254 – Terra Herichou

1282 – Superior Herichou

1469 – Felsew Rihcho

1773 – Horny Hrčov

1808 – Horní Hryčov

V minulosti patrila obec Horný Hričov do Trenčianskej župy ( v krátkom období 1923 – 1928 to bola Považská župa). V období 1949 – 1960 bola súčasťou okresu Veľká Bytča a od roku 1960 sa začleňuje do okresu Žilina.