Horný Hričov, obec ležiaca na území Bytčianskej kotliny v zovretí Súľovských vrchov z juhovýchodu a Javorníkov zo severu, na ľavom brehu najdlhšej slovenskej rieky Váh. Prvá písomná zmienka o jej existencii sa nachádza v sporovej listine z roku 1282, kde sa okrem iných spomína ako súčasť majetku patriaceho k hradu Hričov aj villa superior herichou (dedina horný hričov). Vlastníctvom majiteľov bytčianskeho panstva sa osada stala v roku 1563, keďže hričovské panstvo získal za 17 000 zlatých gróf František Thurzo. Jeho syn a dedič Juraj Thurzo na svojich majetkoch zaviedol koncom 16. storočia urbárske súpisy, ktoré predstavujú cenný, ale relatívne stručný zdroj poznatkov o ľuďoch a dianí v poddanských osadách. Z prostredia Horného Hričova sa však zachovali aj ďalšie vzácne písomnosti opisujúce aspoň sčasti pomery v miestnej komunite napr. dohoda Jána Kiliana s richtárom Gašparom, donačná listina Kataríny Zrínskej, či erbová listina (armáles) Jána Kiliana.

Demografický vývoj hornohričovskej pospolitosti ovplyvňovali veľké prírodné pohromy, morové epidémie a od konca 19. storočia aj vlny vysťahovalectva za prácou a lepším životom v cudzine. Najväčší prírastok obyvateľstva bol zaznamenaný v súvislosti s výstavbou vodného diela Hričov, kedy sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil.

Názov Horný Hričov je v priebehu celej obecnej histórie ustálený. Jeho znenie sa menilo len v závislosti od toho kto a v akom jazyku predmetnú historickú listinu napísal:

1282 – superior herichou (latinsky)

1469 – Felsew Rihcho

1609 – Horni Hriczow (biblická čeština)

1729 – Felsö Hricsó (maďarsky)

1918 – Horný Hričov (slovensky)

Názov obce bol v časoch dávno minulých používaný aj v podobe rôznych skomolenín alebo skratiek, ktoré však nemajú oporu v kontexte znenia ďalších písomností z danej doby.

V minulosti bola obec administratívne začlenená prevažne k Trenčianskej stolici, kde patrila do horného slúžnovského okresu. V rámci Jozefínskych reforiem sa Horný Hričov ocitol v Považskobystrickom okrese, kde zostal aj po ich zrušení. Počas krátkeho obdobia rokov 1923 – 1928 Trenčianská župa zmenila na Považskú župu, pričom jej hranice zostali takmer v nezmenenom stave. V dnešnej dobe je obec Horný Hričov administratívnou a územnou súčasťou okresu Žilina v Žilinskom samosprávnom kraji so sídlom v Žiline.

Obyvatelia osady sa po dlhé stáročia zaoberali predovšetkým roľníctvom, chovom oviec a rybolovom, i keď už v prvých urbárskych záznamoch je uvedené, že v osade boli tiež kováč, obuvník, ba i panský včelár. Dvadsiate roky minulého storočia napriek všeobecnému nedostatku počas veľkej hospodárskej krízy predznamenali v Hornom Hričove pozvoľnú zmenu pôvodne roľníckej osady na priemyselné centrum celej oblasti. V tomto období vyrástli na jej území dve tehelne, parná píla, vzniklo úverové aj potravné družstvo. Dynamika procesu tejto premeny sa stala nezvratnou koncom päťdesiatych rokov, keď bola v katastri obce zahájená výstavba Hričovskej priehrady.

Najvýznamnejšie zdokumentované historické míľniky v dejinách obce:

7. október 1282 – prvá písomná zmienka o obci Horný Hričov

1575 – významný taliansky staviteľ Ján Kilian za svoje služby získal ako dar od Kataríny Zrínskej pozemky v Hornom Hričove a natrvalo sa tu aj so svojimi bratmi usadil

1592 – vznikol prvý zachovaný urbár obce Horný Hričov

koniec 16. storočia – bytčianske panstvo zdedil gróf Juraj Thurzo, ktorý dôsledne uplatňujúc právo „Cuius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo) presadil na svojich majetkoch dominanciu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (protestantská cirkev)

koniec 17. storočia – búrlivý proces rekatolizácie veriacich v hričovskej farnosti

august 1813 – povodeň nevídaných rozmerov, ktorá Horný Hričov úplne spustošila

druhá polovica 19. storočia – koniec poddanstva a zmena vlastníckych vzťahov k pôde, ktorá postupne prešla do rúk na nej hospodáriacich bývalých poddaných. V roku 1950 potvrdenie krokovej mapy obce ( tzv. mezepis) ako začiatok procesu tejto premeny a v roku 1901 založenie urbárskeho spoločenstva Horný Hričov ako jej zavŕšenie

29. august 1944 – prvý bojový stret medzi povstaleckými jednotkami a nemeckými okupantmi v Hornom Hričove, ktorý sa udial ešte pred vyhlásením SNP

30. apríl 1945 – oslobodenie dediny od okupačných nemeckých jednotiek vojskami Červenej armády a 1. čsl. armádneho zboru

1958 – 1962 – výstavba vodného diela Hričov